MÔŽEME ZASTAVIŤ VYHLADOVANIE BIBLICKÝCH ROZMEROV NA MADAGASKARE?
Šéf Svetového potravinového programu David Beasley vystúpil 30. júna na humanitárnom stretnutí v talianskom Brindisi s varovaním, že Madagaskar čelí „bezprecedentnému hladu biblických rozmerov“ (https://www.washingtonpost.com/…/madagascar-climate…/).
Treba pripomenúť, že historické sucho v Sýrii viedlo k vojne a masovému exodu státisícov ľudí z tohto regiónu a tiež z Afriky do Európy.
Neprešli ani dva mesiace a hladomor sa stal realitou. Sucho, ktoré postihlo ostrov, ktorý vďaka výnimočnému druhovému bohatstvu, vysokému počtu jedinečných rastlinných a živočíšnych druhov patrí medzi krajiny s najvyššou prioritou na svete v oblasti ochrany biodiverzity.
Na Madagaskare žije viac jedinečných druhov rastlín a živočíchov ako na celom africkom kontinente a viac ako osemdesiat percent jeho druhov sa nenachádza nikde inde na Zemi.
Treba pripomenúť, že historické sucho v Sýrii viedlo k vojne a masovému exodu státisícov ľudí z tohto regiónu a tiež z Afriky do Európy.
Neprešli ani dva mesiace a hladomor sa stal realitou. Sucho, ktoré postihlo ostrov, ktorý vďaka výnimočnému druhovému bohatstvu, vysokému počtu jedinečných rastlinných a živočíšnych druhov patrí medzi krajiny s najvyššou prioritou na svete v oblasti ochrany biodiverzity.
Na Madagaskare žije viac jedinečných druhov rastlín a živočíchov ako na celom africkom kontinente a viac ako osemdesiat percent jeho druhov sa nenachádza nikde inde na Zemi.
Napriek tomuto vzácnemu skvostu medzinárodné spoločenstvo trpí hluchotou a laxne si uvedomuje, že ide o dôsledok klimatických zmien. Je to naozaj tak? Pozrime sa teda na sucho, ktoré prináša apokalypsu biblických rozmerov, keď ľudia začnú od hladu jesť kobylky.
Na východnom pobreží Madagaskaru spadne ročne viac ako 3 000 mm zrážok. V hlavnom meste Antananarive asi 1300 mm a na západnom pobreží asi 700 mm, teda toľko, ako na Slovensku teritória.
Na východnom pobreží Madagaskaru spadne ročne viac ako 3 000 mm zrážok. V hlavnom meste Antananarive asi 1300 mm a na západnom pobreží asi 700 mm, teda toľko, ako na Slovensku teritória.
V juhozápadných oblastiach ostrova, ktorý je takmer 12-krát väčší ako Slovensko a žije tam 4-krát viac ľudí ako na Slovensku, kde je toľko zrážok ako v najchudobnejších oblastiach juhozápadnej časti ostrova.
Problémy spôsobujú monzúnové dažde (pasáty), ktoré v letných mesiacoch prinášajú na ostrov intenzívne zrážky z východu, keď na východnom pobreží spadne v priemere 400 mm, vo vnútrozemí asi 300 mm a na západnom pobreží asi 200 mm.
Práve tieto monzúnové dažde prinášajú časté a extrémne záplavy, eróziu a vyplavovanie pôdy z odtoku. To spôsobuje postupné vysychanie poškodenej krajiny.
Ak sa pozrieme na mapu Google, vidíme, že v krajine je obrovská erózia a kúsky zelene sa nachádzajú len v hlbokých roklinách a údoliach. Monzúnové dažde prinášajú tragické záplavy, ktoré destabilizujú celý ostrov.
Problémy spôsobujú monzúnové dažde (pasáty), ktoré v letných mesiacoch prinášajú na ostrov intenzívne zrážky z východu, keď na východnom pobreží spadne v priemere 400 mm, vo vnútrozemí asi 300 mm a na západnom pobreží asi 200 mm.
Práve tieto monzúnové dažde prinášajú časté a extrémne záplavy, eróziu a vyplavovanie pôdy z odtoku. To spôsobuje postupné vysychanie poškodenej krajiny.
Ak sa pozrieme na mapu Google, vidíme, že v krajine je obrovská erózia a kúsky zelene sa nachádzajú len v hlbokých roklinách a údoliach. Monzúnové dažde prinášajú tragické záplavy, ktoré destabilizujú celý ostrov.
Zatiaľ čo na východnom pobreží spadne viac ako 100 mm zrážok v najchudobnejších mesiacoch (september – október), na západnom ostrove spadne za 8 mesiacov (apríl – november) sotva 60 mm.
Toto na zrážky chudobné obdobie vo vnútrozemí (pozri zrážky v Antananarive) prinesie spomínaných 60 mm za 5 mesiacov (jún – september). V tomto období vysychá krajina, pramene, potoky a rieky.
Historické zrážky vo vnútrozemí a na západnom pobreží klesajú. Súvisí to s vysychaním krajiny a rozpadom malých vodných cyklov. To je zlá správa pre ostrov, ľudí na ňom a svetové prírodné dedičstvo.
Otázkou však je, či existuje riešenie. Áno, existuje humanitárna pomoc medzinárodného spoločenstva by sa mala zamerať na masívnu podporu výstavby vodozádržných opatrení v celej krajine, aby sa erodovaná a vyprahnutá krajina mohla nasýtiť dažďovou vodou.
Pomôžeme chudobným, aby sa systémovo postavili na nohy, alebo im pomôžeme tak, ako ja chránim obyvateľov hlavného mesta Madagaskaru pred povodňami (https://www.afd.fr/…/protecting-population-flood-risks…).
Toto na zrážky chudobné obdobie vo vnútrozemí (pozri zrážky v Antananarive) prinesie spomínaných 60 mm za 5 mesiacov (jún – september). V tomto období vysychá krajina, pramene, potoky a rieky.
Historické zrážky vo vnútrozemí a na západnom pobreží klesajú. Súvisí to s vysychaním krajiny a rozpadom malých vodných cyklov. To je zlá správa pre ostrov, ľudí na ňom a svetové prírodné dedičstvo.
Otázkou však je, či existuje riešenie. Áno, existuje humanitárna pomoc medzinárodného spoločenstva by sa mala zamerať na masívnu podporu výstavby vodozádržných opatrení v celej krajine, aby sa erodovaná a vyprahnutá krajina mohla nasýtiť dažďovou vodou.
Pomôžeme chudobným, aby sa systémovo postavili na nohy, alebo im pomôžeme tak, ako ja chránim obyvateľov hlavného mesta Madagaskaru pred povodňami (https://www.afd.fr/…/protecting-population-flood-risks…).