Južná Kórea na pozvanie nadácie Korea Green Foundation
Tento blog bude napísaný ako správa o návšteve Južnej Kórey na pozvanie Kórejskej zelenej nadácie v dňoch 2.-9. apríla 2021
Authors of the report: Michal Kravčík (co-founder of WaterHolistic), Mooyoung Han
Cieľom návštevy bolo monitorovať, prezentovať a informovať o príčinách lesných požiarov v Južnej Kórei, ktorých počet z roka na rok narastá. Diskusie prebiehali na úrovni komunít, politikov, odborníkov a manažérov pre ochranu lesov.
Bývalý thajský veľvyslanec Im Jae-hong (zľava), predseda spoločnosti Tovenet Hwang Tae-in, bývalý vietnamský veľvyslanec Lim Hong-jae, generálny riaditeľ Nowon Urban Agricultural Network Lee Eun-soo, predseda slovenskej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík a Han Mu-young, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil na podujatí zameranom na zber vody pred Dňom stromov, emeritný profesor stavebného a environmentálneho inžinierstva na Národnej univerzite v Soule, bývalý zástupca veliteľa armádneho veliteľstva špeciálnych vojenských síl Lee Jeong-ha, bývalý predseda spoločnosti Gadin Moon Kwon, bývalý chorvátsky veľvyslanec Byun Dae-ho a bývalý iracký vojenský dôstojník Kang Man-seop.
Zdroj:https://www.hankyung.com/society/article/202204116759i
Z týždňového pobytu nemožno vyvodiť žiadne veľké závery, ale vďaka návšteve jednotlivých oblastí Južnej Kórey bolo možné pochopiť príčiny častejších lesných požiarov v Kórei. Je zrejmé, že riziká požiarov súvisia s vysychaním nielen lesov, ale aj celého Kórejského polostrova.
Napriek tomu, že na Kórejskom polostrove spadne ročne v priemere 1400 mm zrážok, až 50 % zrážok spadne v letných mesiacoch (júl – august). Po extrémnych zrážkach v lete 2020, keď monzún trval 49 dní, sa vedci zhodli, že príčinou bolo globálne otepľovanie [1].
Zaplavený park pri rieke Han v Soule 3. augusta 2020 4 palce - 100 mm za jeden deň) [2][2]
Po dlhom letnom monzúnovom období prišlo sucho, ktoré sa zopakovalo v zime 2021-22. Počet požiarov v zime 2022 sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o viac ako 100 %. V krajine je veľa suchých tokov a s veľmi nízkymi hladinami vody na riekach. Tie naznačujú, že v krajine je nízke množstvo vody.
Tu je potrebné si uvedomiť, že ak sa z malej odvodňovanej plochy odvedie ročne 1000 m3, potom sa za 10 rokov odvedie 10 tisíc m3 dažďovej vody a za 30 rokov sa z danej plochy odvedie 30 tisíc m3. Táto voda chýba v malých vodných cykloch, termoregulácia je oslabená a výsledkom je uvoľňovanie tepla do troposféry, ktoré prehrieva lokalitu a okolie. S každým 1 m3 odtečenej dažďovej vody sa do atmosféry uvoľní 700 KWh tepla.
Podľa odborných odhadov odvádza približne 500 mil. m3 vody. Tento údaj je potrebné spresniť analýzou. Za 50 rokov uplatňovania starej vodnej paradigmy sa na území Južnej Kórey stratilo viac ako 25 mld. m3 dažďovej vody, ktorá zostala v krajine, dopĺňala zásoby pôdy a podzemnej vody, vyparovala sa cez vegetáciu a bola súčasťou malých vodných cyklov, ktoré vytvárali podmienky častejších dažďov a zvlhčovania krajiny. Tým sa znížilo riziko požiarov.
Ak sa tento trend nezastaví, hrozí, že krajina Južná Kórea bude naďalej vysychať a čoskoro príde čas, keď to, čo Južná Kórea vybudovala za mnoho desaťročí v oblasti ochrany lesov, bude mať potenciál spôsobiť rozsiahle požiare. Južná Kórea tomu môže zabrániť systematickým zavádzaním programov, ktoré posilnia zadržiavanie vody v lesných ekosystémoch, a tým zabránia riziku vzniku požiarov.
V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že zvýšenie zadržiavania dažďovej vody v krajine posilňuje ekosystémové služby. Voda v pôde prispieva k rastu vegetácie, a teda aj drevín, pretože je v nej trvalo dostatok vody pre vegetáciu. Zároveň prebytočná voda z pôdy gravitačne presakuje do podzemných zásob. Voda, ktorá prispieva k rastu vegetácie, sa vyparuje. Vyparená voda prenáša latentné teplo do vyšších chladnejších vrstiev atmosféry. Keď vodná para kondenzuje vo vyšších chladnejších vrstvách atmosféry, vznikajú oblaky a pri rosnom bode sa latentné teplo stáva citlivým a ohrieva tieto chladnejšie vrstvy. To znamená, že viac vody v krajine znamená zlepšenie termoregulácie krajiny a zníženie rizika požiarov.
Treba tiež pripomenúť, že dostatok vody v krajine prispieva aj k dennej kondenzácii vodnej pary v mikrocykloch, ktoré tvoria horizontálne zrážky: Ročné horizontálne zrážky môžu krajine dodať 50 – 80 mm vlahy, čo tiež chráni oblasti pred suchom a požiarmi. To sa dá dosiahnuť tým, že časť tej vody, ktorá odteká z krajiny bez úžitku počas prívalových dažďov, ekosystémy sú v krajine obmedzené, začínajú sa procesy obnovy krajiny a zároveň sa posilňuje obnova malých vodných cyklov, posilňujú sa horizontálne zrážky. To spôsobí, že bude viac pršať v tých obdobiach roka, keď prší veľmi málo, a menej pršať, keď prší príliš veľa. Aby sa tak stalo, je potrebný systémový program zvyšovania retenčnej schopnosti krajiny za predpokladu, že dážď nie je plytvaním, ale nenahraditeľným zdrojom života, biodiverzity, stability, bezpečnosti spoločenstva.
Charakter mesačných úhrnov zrážok naznačuje, že je možné vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa vlhkosť, ktorá bola v juhokórejských lesoch pred niekoľkými desaťročiami, vrátila v priebehu piatich rokov. To zabezpečí ochranu lesov pred požiarmi, zlepší klímu, posilní biodiverzitu, zvýši ochranu oblastí pred povodňami a suchom a tiež zlepší hydroenergetický potenciál riek v celej krajine. Je však potrebné vytvoriť rámce, ktoré pomôžu politikom prijímať správne rozhodnutia.
Odporúčame:
- Zriadenie kórejskej národnej koordinačnej rady pre ekosystémový povodňový program.
- Vypracovanie akčného plánu Kórejskej republiky na zníženie rizika požiarov do roku 2030 – mal by byť špecifikovaný v povodiach všetkých riek Južnej Kórey a premietnutý do konkrétnych riešení na komunitnej úrovni.
- Vytvoriť legislatívne rámce, ktoré budú motivovať všetkých vlastníkov a správcov lesov, ale aj poľnohospodárskej a urbanizovanej pôdy, aby nechávali dažďovú vodu tam, kde spadne.
- Vytvoriť partnerstvá so súkromnými investormi, ktoré umožnia investovať uhlíkové kredity do obnovy poškodenej pôdy posilnením fotosyntézy. Potenciál je zvýšiť sekvestráciu 3 – 4 ton CO2/ha prostredníctvom každoročného posilnenia fotosyntézy.
- Na zvýšenie úrovne vzdelávania a budovania kapacít technologických riešení pre zaplavovanie ekosystémov krajiny odporúčame vytvoriť tri modelové oblasti, v ktorých sa už v roku 2022 budú experimentálne testovať technologické riešenia, budovať kapacity pre masové zaplavovanie ekosystémov celej krajiny.
- Zvážte partnerskú spoluprácu so Slovenskom aj preto, že Južná Kórea má na Slovensku niekoľko významných investícií (napr. KIA), ktoré môžu ukázať cestu, ako spolupracovať na medzinárodnej úrovni pri integrovanej ochrane prírody v prebiehajúcej klimatickej zmene.
V Košiciach a Seoule, April 11, 2022
Michal Kravčík
Mooyoung Han