Ako môže Čad riešiť svoju budúcnosť a byť príkladom pre Africké štáty?
Jednou z najväčších výziev, ktorým čelí moderná civilizácia, je zabezpečenie obnovy prírodných zdrojov, ktoré by poskytli dostatok prírodných zdrojov pre rastúcu populáciu Zeme v prijateľných klimatických podmienkach. Týka sa to afrického kontinentu, ako aj každej krajiny.
Veľmi dobre vieme, že pred 5500 rokmi bola Sahara zelená, s dostatkom vody a potravy pre všetkých. V Tripolise na pobreží Stredozemného mora bola krajina oveľa zelenšia s dostatkom zrážok pre ľudí, rastliny, prírodu. Ešte pred 3 000 rokmi tu pršalo tak veľa, že sa tu pestovali obilniny. Pred 5500 rokmi začala vysychať Sahara. Otázkou nie je, kto to spôsobil, ale čo to spôsobilo.
Výskum časových a priestorových zmien v rozložení zrážok v Gruzínsku na Kaukaze, ako aj podrobné analýzy monitorovania zmien v rozložení zrážok na Slovensku a v ďalších krajinách ponúkajú možnosť odhaliť vplyv využívania krajiny na zmeny hydrologického cyklu. V čase nízkych zrážok prší ešte menej a v čase silných zrážok prší ešte viac.
Veľmi dobre vieme, že voda sa vracia v malom vodnom cykle približne raz za 8 dní. Voda vo veľkom vodnom cykle sa vracia raz za 3 mesiace. Vieme tiež, že voda, ktorá sa vyparuje cez vegetáciu a vytvára oblaky po kondenzácii v chladných vrstvách atmosféry, sa vracia na Zem vo forme dažďa pri rosnom bode. Tento cyklus sa opakuje nespočetnekrát, a tak zabezpečuje trvalú obnovu života na Zemi. V súčinnosti s energiou Slnka a kolobehom uhlíka je to najdômyselnejšia „továreň“ na zrod všetkého živého prostredníctvom fotosyntézy. To je to, čo príroda a človek potrebujú pre svoj život.
Všimnite si rozloženie zrážok na piatich územiach Afriky od severu na juh. Zatiaľ čo pri Stredozemnom mori (Tripolis) spadne ročne sotva 335 mm zrážok, na juhu Čadu (Sarh) spadne takmer 1 000 mm zrážok a v povodí rieky Kongo 2,5-krát viac. Smerom na juh ročné úhrny zrážok klesajú. Tým sa predlžuje obdobie bez dažďa. V Johannesburgu za rok naprší toľko ako na Slovensku.
Práve obdobie bez dažďa prináša riziká, ktoré obmedzujú prírodné, klimatické, sociálne a hospodárske prostredie. Zatiaľ čo v severnej Afrike prší v lete najmenej, na juhu prší najviac. Je to preto, že prehrievaním vysušenej pevniny vznikajú v hraničnej vrstve atmosféry veľké tepelné ostrovy, ktoré neumožňujú vlhkým vzduchovým hmotám od mora putovať na pevninu a zároveň sa z nich vyparuje veľmi málo vody. Preto sa v atmosfére nenachádza voda, z ktorej by sa tvorili zrážky.
To znamená, že poškodením krajiny sa vyprázdňujú malé vodné cykly, čo zvyšuje teplotu krajiny a nerovnomerný výskyt zrážkovej činnosti. Preto vo všetkých častiach sveta, kde človek pretvoril krajinu, dochádza k jej postupnému vysušovaniu znižovaním zrážok, prehrievaniu krajiny, strate úrodnosti a výskytu extrémnych prívalových dažďov a predlžovaniu bezzrážkového obdobia. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo pred 5 500 rokmi v oblasti Sahary.
Africké krajiny môžu tieto degradačné procesy nielen zastaviť, ale aj začať ich obnovu. Jednou z týchto snáh je vysadenie stromov vo Veľkom zelenom múre na Sahare, ktorý má zastaviť šírenie púšte vysadením miliónov stromov. Tieto stromy potrebujú na prežitie vodu. Z tohto hľadiska vzniká pre tento plán niekoľko rizík, ktoré súvisia s možnosťou prežitia sadeníc vysadených v období sucha, ktoré v tejto oblasti trvá viac ako pol roka.
Ak vychádzame z fyziky rozloženia slnečnej energie, je zrejmé, že množstvo zrážok klesá, keď sa krajina prehrieva suchom. Preto sústrediť sa na výsadbu stromov v oblasti, kde počas pol roka neprší, je Sizyfova práca s malou šancou na úspech. Časť Veľkého zeleného múru v Čade vznikla v oblasti, kde zrážky dosahujú sotva 400 mm. Oveľa účinnejším spôsobom je vypracovať komplexnú revitalizáciu krajiny založenú na tých častiach Čadu, kde prší najviac a kde hrozia záplavy. Ak by sa to spojilo s používaním organických hnojív v tejto oblasti, nielenže by sa zastavilo šírenie púšte, ale aj raketovo by sa zúrodnili veľké oblasti. Ekosystémové zadržiavanie dažďovej vody v krajine, ktorá každoročne odvádza veľké množstvá dažďovej vody s organickými hnojivami, zvýši úrodnosť tejto časti územia, posilní potravinovú bezpečnosť a hospodársky rast, ozdraví klímu, zvýši vodné zdroje a úrodnosť pôdy.
Ochladí krajinu natoľko, že sa posilní biotická pumpa, ktorá bude intenzívnejšie nasávať vlhké frontálne systémy z Guinejského zálivu do vnútrozemia. S tým súvisí návrat stratených zrážok aj v mesiacoch, keď práve neprší. Systematické plánovanie a obnova poškodenej krajiny v južnom Čade v povodí rieky Chari (plocha povodia 548 748 km2 ) môže znížiť produkciu citeľného tepla o viac ako 30 000 TWh, čo by prakticky znamenalo, že v oblasti, ktorá je teraz suchá, bude viac pršať. Princípy tohto riešenia sú opísané v Novej vodnej paradigme z roku 2007.
Odhadujeme, že v priebehu 10 rokov by sa tým zvýšil úhrn zrážok vo vnútrozemí aspoň o 100 mm ročne a rozšírilo by sa zúrodňovanie pôdy v nehostinnej vyprahnutej krajine a dokonca by sa zastavila dezertifikácia. V Čade by na takomto programe mohlo pracovať viac ako 500 000 ľudí. Ich práca by priniesla úplne novú perspektívu hospodárskeho rozvoja založeného na obnove prírodných zdrojov. V Čade by sa ekologické hospodárstvo mohlo naplno rozvinúť aj bez výsadby stromov. Proces klíčenia semien vo vyprahnutej krajine čaká na svoju príležitosť a voda mu pomôže. Prínosom tohto riešenia bude dlhodobé zúrodňovanie pôdy ukladaním uhlíka do pôdy. Na fotosyntézu je potrebných viac ako 1 miliarda ton CO2 prítomného v atmosfére. Odhadujeme, že po realizácii celého plánu by sa do pôdy v oblasti povodia Kresy dostalo prostredníctvom fotosyntézy ročne viac ako 270 mil. ton čistého uhlíka.
Ak by sa africké krajiny spojili a postupovali koordinovane podobným spôsobom, mohli by postupne vytlačiť nehostinnú Saharu na sever, zúrodniť pôdu a obnoviť celú krajinu. Preto je logické a správne uprednostniť obnovu poškodenej krajiny Čad z juhu, kde najviac prší. Pre Čad je veľkou výzvou, aby sa stal príkladom pre ostatné africké krajiny, ako obnoviť stratené dažde.
Svet je na pokraji zásadných zmien. Obnovte to, čo predchádzajúce generácie zničili. Máme na výber. Zostať v starej paradigme a pokračovať v konfliktoch o prírodné zdroje, alebo sa vydať cestou obnovy zdrojov, o ktoré sme prišli. To je výzva aj pre Čad, africké krajiny a krajiny na celom svete, ktoré trpia vodnou, potravinovou, environmentálnou, sociálnou a klimatickou krízou.
[1] New water paradigm (2007), www.waterparadigm.org
WATERHOLISTIC, Košice, Slovakia