Potenciálne výzvy pre ozdravenie klímy Tanzánie zmenou manažmentu dažďovej vody
Jednou z najväčších výziev, ktorá stojí pred súčasnou civilizáciou, je ako zabezpečiť regeneráciu prírodných zdrojov, ktoré by zabezpečili dostatok zdrojov pre rastúcu populáciu planéty Zem v znesiteľných klimatických podmienkach. To sa týka aj Tanzánie s počtom obyvateľstva viac ako 60 mil.
Najnovšie vedecké poznatky o časových a priestorových zmenách rozdelenia zrážok ponúkajú nový pohľad na príčiny týchto zmien a možné riešenia. Ak sa pozrieme na charakter mesačných zrážok v Tanzánii, tak okrem sezónnosti s obdobím dažďa a obdobím sucha je tu ešte jeden dôležitý teritoriálny faktor. Vo vnútrozemí nie je len dlhšie obdobie sucha, ale aj celkovo menej prší. V okrajovom prstenci Tanzánie naprší ročne viac ako 1000 mm a vo vnútrozemí len okolo 600 mm. Obdobie sucha vo vnútrozemí trvá až 8 mesiacov v okrajových častiach v priemere 4 zimné mesiace. Dalo by sa tvrdiť, že je to v danom území prirodzené, ale nie je to tak.
V dávnejšej histórii boli dažďové mraky viac horizontálne formované a preto treba diagnostikovať príčiny týchto zmien, ktoré nastali. Z hľadiska perspektívy a trvalo udržateľného rozvoja tohto vzácneho regiónu je potrebné bližšie poznať súvislosti. To nám pomôže významne posunúť nie len ochranu prírodných zdrojov krajiny na vyššiu úroveň tak, aby zároveň bola posilnená potravinová bezpečnosť v súlade s environmentálnou politikovu krajiny. To je možné dosiahnuť systémovými riešeniami v hospodárení v krajine. Tozlepší vodnú bilanciu v malých vodných cykloch, a tým sa skráti obdobie bez zrážok. Zatiaľ je to opačne.
Ak sa Tanzánia nepokúsi o systémovú zmenu a neposilní plošné zásoby vody v krajine, nepodarí sa naštartovať procesy zúrodňovania veľkej časti poškodenej krajiny Tanzánie. Akhospodárenie v krajine bude pokračovať v starej vodnej paradigme[1], tak v budúcnosti sa budú zvyšovať nie len riziká nedostatku vody, rastu živelných pohrôm a zmien klímy, ale aj pokles hospodárskeho rozvoja krajiny.
Tým, že sa bude naďalej znižovať vodná bilancia, dôjde ešte k väčšiemu poklesu zrážok s predlžovaním obdobia sucha v centrálnej časti Zanzánie s následným výskytom čoraz intenzívnejších lejakov, ktoré budú spôsobovať väčšie povodňové škody. To spôsobí nárast dlhších období sucha a stratu úrodnosti ešte väčšej časti územia, ako v súčasnosti. Nárast dĺžky obdobia sucha spôsobí rast extrémov počasia aj častejší výskyt extrémnych prívalových dažďov a záplav. S tým súvisí aj prehlbujúca sa strata úrodnosti pôdy.
Tieto zmeny sú spôsobené prevažne zmenou v distribúcii tepla v krajine. Z viac vysušenej krajiny sa reálne vyparuje menej vody a tým klesá produkcia latentného tepla a naopak výrazne sa stúpa produkcia citeľného tepla, celkovo sa mení Bowen ratio[2]. S vysušovaním krajiny Bowen ratio rastie a mení tlakové pomery v atmosfére. Preto, v tých územiach, kde rastie Bowen ratio, klesajú zrážkové úhrny, pretože je menej solárnej energie spotrebovanej na transformáciu solárnej energie pri dopade na zemský povrch na latentné teplo.
Čím je Bowen ratio nižší, tým viac solárnej energie sa transformuje na latentné teplo a to je odnášané do vyšších vrstiev atmosféry a tam po kondenzácii vodných pár v čase tvorby rosného bodu sa vodné pary vyzrážajú a vracajú sa na zem v podobe dažďa. To potrebuje vnútrozemie Tanzánie, aby tam viac pršalo. Je to možné dosiahnuť práve znížením Bowen ratio. Tým sa posilní biotická pumpa[3], ktorá posilní tvorbu horizontálnych zrážok a tým je možné predpokladať zmiernenie výskytu dramatický extrémnych prívalových dažďov, ktoré majú často devastačné účinky s tvorbou masívnych povodní.
Vieme dobre, že voda v malom vodnom cykle sa vracia približne raz za 8 dní. Voda vo veľkom vodnom cykle sa otáča raz za 3 mesiace. Tento cyklus sa nespočetne veľa krát opakuje a tým zabezpečuje permanentnú obnovu života na Zemi. V interakcii s energiou Slnka a uhlíkovým cyklom je to najgeniálnejšia „fabrika“ zrodu všetkého živého prostredníctvom fotosyntézy. To príroda a človek pre svoj život nevyhnutne potrebuje.
Karjina Tanzánie trpí permanentným deficitom vody, ktorý je možný výrazne znížiť zmenou využívania krajiny.. Zmenou využívania krajiny pomocou vodozádržných opatrení, by došlo k obnove malých vodných cyklov a kčastejším a vyšším zrážkovým úhrnom aj vo vnútrozemí, a posilnila by sa hydromorfnosť suchých území.
Obdobie bez dažďov prináša aj ďalšie riziká, ktoré environmentálne, klimaticky, sociálne aj ekonomicky prostredie Tanzánie limitujú. Kým v okrajovej časti Tanzánie naprší viac aj s intenzívnejšími dažďami, tak vo vnútrozemí naprší najmenej, čím krajina trpí nedostatkom vody a navyše sa prehrieva. Prehrievaním krajiny, ktorá trpí nedostatkom vody, sa vytvára rozsiahly tepelný ostrov, ktorý vytláča vlhký vzduch do chladnejších a vlhkejších regiónov. [4].
Výpar, ktorý je už aj tak veľmi malý, z centrálnej časti Tanzánie je vplyvom fungovania Biotickej pumpy,
je v atmosfére presunutý do chladnejších a vlhkejších regiónov krajiny, to je príčina, že týchto častiach krajiny prší viac a intenzívnejšie.
To znamená, že človek poškodzovaním krajiny vyprázdňuje malé vodné cykly, čím sa zvyšuje teplota krajiny a nerovnomernosť výskytu zrážok. Toto platí všade na svete, kde došlo k premene krajiny. Negatívne pretvárane krajiny spôsobuje dlhodobé vysychanie území s postupným ubúdaním zrážok, stratou úrodnosti, poklesu biodiverzity a premenou zelenej krajiny na púšť. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo tak aj pred 5500 rokmi v oblasti Sahary. Tu proces premeny zelenej krajiny trval 500 rokov.
Africké krajiny tieto degradačné procesy môžu nie len zastaviť, ale naštartovať aj ich obnovu. Jednou z aktivít Afrického kontinentu je zastavenie rozširovania púšti prostredníctvom sadenia miliónov stromov napríklad do Veľkého zeleného múru naprieč Saharou. Tieto stromy však potrebujú vodu na prežitie. Tento plán nie je reálny bez vody.
Navyše tam, kde je sucho rastie Bowen ratio a to spôsobuje pokles výdatnosti zrážok . Preto je je sadenie stromov do územia, kde polroka nezaprší je rizikové. Oveľa efektívnejšia cesta je rozvíjať komplexnú revitalizáciu krajiny prostredníctvom plošného zadržiavania dažďovej vody, aby viac v krajine ostalo vody, viac prostredníctvom vegetácie vyparovalo a rovnomernejšie pršalo. Ak by sa v oblasti Tanzánie boli zrealizované prírodné štruktúry na zadržanie dažďovej vody a skombinovali sa s využívaním organického hnojiva, tak je takmer isté, že poškodená krajina Tanzánie by sa rýchlo regenerovala. To naštartuje zúrodnenie rozsiahlych nehostinných oblastí aj s ozdravením klímy.
Ekosystémovým zadržiavaním dažďovej vody v krajine, ktorá teraz z krajiny odteká, v kombinácii organickým hnojením výrazne posilní zúrodnenie územia. Tým sa posilní potravinová bezpečnosť a hospodársky rast, ozdraví sa lokálna klíma, zvýšia sa zásoby vodných zdrojov, zvýši sa produkcia rastlín a ochladí krajinu.
Ochladí to krajinu natoľko, že sa posilní biotická pumpa od Indického oceánu do vnútrozemia Tanzánie a prinesie to viac dažďa aj tam, kde málo prší. Samozrejme s podporou obnovy malých vodných cyklov. To súvisí s návratom strateného dažďa aj v tých mesiacoch, v ktorých teraz neprší.
Systémovým plánovaním a realizáciou obnovy poškodenej centrálnej časti krajiny Tanzánie je možné zúrodniť aj viac ako 100 tisíc štvorcových kilometrov málo úrodnej pôdy. Pravdepodobný rozsah investíciá treba však podrobnejšie analyzovať. Je potrebné urobiť dôkladnú inventarizáciu stavu krajiny s definovaním konkrétnych možností a riešení. Princípy tohto riešenia sú popísané v Novej vodnej paradigme z roku 2007[5].
Odhadujeme, že do 10-tich rokoch by sa plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine dosiahlo zvýšenie výdatnosti dažďov vo vnútrozemí o viac ako 100 mm ročne. Ich distribúcia by bola rovnomernejšia v čase i priestore Na takomto programe by mohlo v Tanzánii pracovať dlhodobo až 1 mil. ľudí. Ich práca by priniesla úplne novú perspektívu pre ekonomický rozvoj Tanzánie na báze regenerácie prírodných zdrojov.
V Tanzánii by sa mohla naplno rozvinúť zelená ekonomika. Prínosom tohto riešenia môže byťdlhodobé zúrodňovanie pôdy ukladaním uhlíka do pôdy, pretože uhlík v pôde je minerálne hnojivo, ktoré podporuje biologické a chemické procesy. Odhadujeme, že po zrealizovaní celého plánu by sa do obnovenej krajiny Tanzánie mohlo ročne uložiť viac ako 150 mil. ton čistého uhlíka prostredníctvom fotosyntézy. Samozrejme, že sa to dosiahne iba vtedy, keď v krajine bude viac vody. Proces zadržiavania dažďovej vody v pôde posilní fotosyntézu a tým aj sekvestráciu uhlíka. Takýto projekt v Tanzánii by dokázal zároveň odburávať viac ako 500 mil. ton CO2 z atmosféry každoročne.
Ak by sa Africké krajiny spojili a koordinovane postupovali podobným spôsobom, mohli by postupne zúrodňovať pôdu, riešiť potravinovú, vodnú, klimatickú krízu a postupne obnovovať nehostinné územia Afriky. Je veľkou výzvou pre Tanzániu byť príkladom pre ostatné krajiny Afriky, ako prinavrátiť stratený dážď a naštartovať modrú ekonomiku.
Svet stojí na hranici zásadnej zmeny. Regenerovať to, čo celé predchádzajúce generácie pokazili? Máme na to odvahu?. Ostať v starej vodnej paradigme a pokračovať v konfliktoch o prírodné zdroje, alebo sa vybrať cestou prinavrátenia zdrojov, ktoré sme stratili?. Toto otázky, na ktoré si musia dať odpoveď aj lídri Tanzánie, štáty Afriky aj krajiny celého sveta, ktoré trpia vodnou, potravinovou, environmentálnou, sociálnou a klimatickou krízou.
Michal Kravčík, WaterHolistic, Ltd., Košice, Slovakia
[1] New Water Paradigm, 2007, www.waterparadigm.org
[2] https://experimental-hydrology.net/wiki/index.php?title=Evapotranspiration_(Bowen_Ratio)_-_Psychrometer
[3]https://www.researchgate.net/publication/26454382_Biotic_pump_of_atmospheric_moisture_as_driver_of_the_hydrological_cycle_on_land
[4] Tu platí 2. termodynamická veta, čo znamená, že teplo sa šíri od zdroja
[5] Nová vodná paradigma – Voda pre ozdravenie klímy (2007), www.waterparadigm.org