Ako môže Čad riešiť svoju budúcnosť a byť vzorom pre Africké štáty

Jednou z najväčších výziev, ktorá stojí pred súčasnou civilizáciou, je ako zabezpečiť regeneráciu prírodných zdrojov, ktoré by zabezpečili dostatok prírodných zdrojov pre rastúcu populáciu planéty Zem v znesiteľných klimatických podmienkach. To sa týka aj Afrického kontinentu i každej krajiny.

Vieme dobre, že pred 5500 rokmi bola Sahara zelená, v ktorej bolo hojnosť vody i potravy pre všetkých. V Tripolise na pobreží Stredozemného mora bola krajina viac zelená s dostatkom zrážok pre ľudí, potraviny, prírodu. Ešte pred 3000 rokmi pršalo toľko, že sa tu dopestovali obilniny. Pred 5500 rokmi Sahara sa začala vysychať. Otázkou ani tak nie je, kto to spôsobil, ale čo to spôsobilo.

Výskumy časových a priestorových zmien rozdelenia zrážok v Gruzínku na Kaukaze, či podrobnejšie analýzy sledovania zmien rozdelenia zrážok na Slovensku, ako aj v iných krajinách sveta, ponúka odhalenie príčin  využívania krajiny na zmeny v hydrologickom cykle. V obdobiach, keď menej prší, prší ešte menej a v obdobiach, kedy veľa prší, prší ešte viac.

Vieme dobre, že voda v malom vodnom cykle sa vracia približne raz za 8 dní. Voda vo veľkom vodnom cykle sa otáča raz za 3 mesiace. Vieme tiež, že voda, ktorá sa cez vegetáciu vyparuje a po kondenzácii v chladných vrstvách atmosféry vytvára mraky sa pri rosnom bode vracia na Zem v podobe dažďa. Tento cyklus sa nespočetne veľa krát opakuje a tým zabezpečuje permanentnú obnovu života na Zemi. V interakcii s energiou Slnka a uhlíkovým cyklom je to najgeniálnejšia „fabrika“ zrodu všetkého živého prostredníctvom fotosyntézy. To príroda i človek pre svoj život nevyhnutne potrebuje.

Všimnime si rozdelenie zrážok v 5-tich územiach Afriky od severu na juh. Kým pri Stredozemnom mori (Tripolis) naprší za rok sotva 335 mm, tak na juhu Čadu (Sarh) naprší takmer 1000 mm a v povodí rieky Kongo 2,5 krát toľko.  Smerom na juh ročné zrážkové úhrny klesajú. S tým sa predlžuje obdobie bez dažďa. V Johannesburgu naprší za rok toľko ako na Slovensku.

Práve obdobie bez dažďov prináša riziká, ktoré environmentálne, klimatické, sociálnej i ekonomické prostredie limitujú. Kým na sever Afriky naprší v lete najmenej, tak na juhu naprší najviac. Je to preto, lebo prehriatím vysušenej krajiny sa vytvárajú rozsiahle tepelné ostrovy v hraničnej vrstve atmosféry, ktoré nepustia vlhké vzduchové masy od mora na pevninu a zároveň málo vody sa vyparí. Preto chýba voda v atmosfére na tvorbu zrážok.

To znamená, že človek poškodzovaním krajiny vyprázdňuje malé vodné cykly, čím sa zvyšuje  teplota krajiny a nerovnomernosť výskytu zrážkovej činnosti. Preto vo všetkých končinách sveta, kde človek premenil krajinu dochádza k postupnému vysušovaniu ubúdaním zrážok, prehrievaniu krajiny, straty úrodnosti a výskytu extrémnych prívalom dažďa i predlžovaniu období bez dažďa. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo pred 5500 rokmi v oblasti Sahary     

Africké krajiny tieto degradačné procesy môžu nie len zastaviť, ale aj naštartovať ich obnovu. Jednou zo snáh je aj sadenie stromov do Veľkého zeleného múru naprieč Saharou, aby zastavili šírenie púšte prostredníctvom sadenia miliónov stromov. Tieto stromy potrebujú vodu, aby prežili. Z toho pohľadu vyvstáva pre tento plán množstvo rizík, ktoré súvisia so šancou prežitia vysadených sadeníc v suchom období, ktoré v tejto oblasti trvá viac ako pol roka.

Ak vychádzame z fyziky distribúcie solárnej energie, tak je evidentné, že výdatnosť zrážok klesá s rastom prehriatia krajiny suchom, preto sústreďovať sa na sadenie stromov do územia, kde polroka nezaprší je sizyfovská práca s malou šancou na úspech. Časť Veľkého zeleného múru v Čade sa vytvára v území, kde zrážky dosahujú sotva 400 mm. Oveľa efektívnejšia cesta je rozvíjať komplexnú revitalizáciu krajiny z tých častiach Čadu, kde prší najviac a kde sú povodňové riziká. Ak by sa práve v tejto oblasti skombinovalo s využitím organického hnojiva, neostalo by len pri zastavení šírenia púšte, ale by sa raketovo naštartovalo zúrodnenie rozsiahlych oblastí. 

Ekosystémovým zadržiavaním dažďovej vody v krajine, z ktorej odteká každým rokom veľké množstvo dažďovej vody s organickým prihnojovaním sa posilní úrodnosť tejto častí územia, čo posilní potravinovú bezpečnosť a hospodársky rast, ozdraví klímu, zvýši zásoby vodných zdrojov, zúrodní pôdu a urobí ešte niečo navyše.

Ochladí krajinu natoľko, že sa posilní biotická pumpa s intenzívnejším nasávaním vlhkých frontálnych systémov od Quinejského zálivu do vnútrozemia. To súvisí s návratom strateného dažďa aj v mesiacoch, v ktorých teraz neprší. Systémovým plánovaním a realizáciou obnovy poškodenej krajiny na juhu Čadu v povodí rieky Chari (plocha povodia 548 748 km²) je možné obmedziť produkciu citeľného tepla v rozsahu viac ako 30 000 TWh, čo by praktický znamenalo mať častejší dážď v oblasti, kde je teraz sucho. Princípy tohto riešenia sú popísané v Novej vodnej paradigme z roku 2007[1].

Odhadujeme, že do 10-tich rokoch by sa týmto zvýšila výdatnosť dažďov vo vnútrozemí minimálne o 100 mm ročne a to by rozšírilo zúrodnenie pôd v nehostinnej vyschnutej zemi aj so zastavením šírenia púšti. Na takomto programe by mohlo v Čade pracovať viac ako 500 tisíc ľudí. Ich práca by priniesla úplne novú perspektívu pre ekonomický rozvoj na báze regenerácie prírodných zdrojov.  V Čade by sa mohla naplno rozvinúť zelená ekonomika aj bez sadenia stromov. Proces klíčenia semien vo vyschnutej zemi, čaká na svoju príležitosť a voda im napomôže. Prínosom tohto riešenia bude dlhodobé zúrodňovanie pôdy ukladaním uhlíka do pôdy. Odhadujeme, že po zrealizovaní celého plánu by sa do pôdy územia povodia Chari uložilo ročne viac ako 270 mil. ton čistého uhlíka prostredníctvom fotosyntézy. Na fotosyntézu je potrebné viac ako 1 mld. ton CO2, ktorý sa nachádza v atmosfére. V tomto programe by sa mohlo zamestnať na 10 rokov minimálne 500 tisíc ľudí.     

Ak by sa Africké krajiny spojili a koordinovane postupovali podobným spôsobom, mohli by postupne nehostinnú Saharu vytláčať na sever a zúrodňovať pôdu i obnovovať celú krajinu. Preto je logické a správne prioritne obnovovať poškodenú krajinu Čadu z juhu, kde naprší najviac. Je veľkou výzvou pre Čad byť príkladom pre ostatné krajiny Afriky, ako prinavrátiť stratený dážď.

Svet stojí na hranici zásadnej zmeny. Regenerovať to, čo celé predchádzajúce generácie pokazili.  Máme na výber. Ostať v starej paradigme a pokračovať v konfliktoch o prírodné zdroje, alebo sa vybrať cestou prinavrátenia zdrojov, ktoré sme stratili. Toto je aj výzvou pre Čad, Africké krajiny i krajiny celého sveta, ktoré trpia vodnou, potravinovou, environmentálnou, sociálnou a klimatickou krízou.   

[1] Nová vodná paradigma – Voda pre ozdravenie klímy (2007), www.waterparadigm.org

WATERHOLISTIC, Košice, Slovakia